Papillon 4 

Papillon 4 
📖Na prečítanie potrebuješ asi tak 6min.

Keď som po náročnom víkende (skoro som zmeškala stráženie sesternice a koncert Papillonu) prišla do školy ako prvú osobu som zbadala Yosukeho. Stál pri mojej skrinke a čakal tam na mňa (aspoň to tak vyzeralo). 

,,Hej Hinata, chcel som sa ťa opýtať, či máš v piatok čas. Vieš v mojom obľúbenom bare bude hrať kapela môjho brata. Sú celkom dobrý tak či by si sa tam nechcela ísť pozrieť so mnou.”

Keď to povedal obzreli sa po nás asi všetky dievčatá, ktoré v tej chvíli stáli na chodbe (bez srandy normálne som cítila ako ma prepaľujú pohľadom). V tej chvíli mi napadlo prečo by niekto ako idol školy chcel chodiť s takou nevýraznou babou ako som ja (pre upresnenie som nízka mám krátke vlasy, hnedé oči a vlasy)? Nebude divné ísť von s iným chalanom, keď mám rada Nagiho? Ale možno bude žiarliť a konečne sa o niečo pokúsi. Pravda je, že hlboko vnútri chcem aby prvý krok spravil on.

,,Dobre pôjdem, ale zaručuješ mi, že sú naozaj dobrý?”

,,No niesu tak dobrý ako Papillon, ale myslím, že ich hranie nieje až také nepočúvateľné. V piatok o šiestej pred Donto.”

Bože vážne povedal pred Donto? Nie som si teraz celkom istá či sa mi tak chce ísť. Do Donto chodia piť samí chalani s ,,princovským komplexom”. 

,,Dobre teším sa”

Ako som kráčala po chodbe, cítila som na chrbte pohľady všetkých dievčat. Zrazu ma niekto zatiahol na záchody. Až teraz som si začala uvedomovať čo som urobila.

,,Myslíš si, že si niečo viac? Ísť na rande s Morio-kunom.”

Prijala som pozvanie na rande od najväčšieho idola našej školy. Na verejnosť. Pocítila som facku. Toto som už pár krát zažila. Ďalší kopanec. Facka. Kopanec.

,,Aby si si zapamätala kto z tejto miestnosti si môže dovoliť chodiť von s Morio-kunom.”

Keď konečne odchádzali mohla som sa v pokoji upraviť. Prišla som pred zrkadlo. Mala som červené líce ma zašpinenú košeľu. No zvyklo to bývať aj horšie. Otvorila som dvere a vyšla von. V skrinke by som mala mať náhradnú košeľu. Keď som prišla ku skrinke stál tam Nagi. A ku***(pravdu povediac nenadávam, ale toto ma dorazilo). Práve pred ním som to chcela skryť.

,,Bože Chizu vyzeráš ako keby ťa zbili…” Ku koncu vety stíšil tón hlasu. Asi mu začalo dochádzať. ,,Kto?”

,,Ale nieje také strašné. Už som si zvykla. Dúfala som, že práve pred tebou to udržím v tajnosti.”

,,Kto?” V jeho hlase bolo cítiť hnev. Taký hnev až vám z neho prebieha mráz po hrbte. Takto som ho ešte nezažila.

,,Neviem ako sa volali ale boli z ročníka nad nami.”

Otočil sa a odišiel. Zobrala som si košeľu a prezliekla. Celý deň som Nagiho nevidela. Ani neprišiel na strechu. Začínala som sa obávať. Čo ak si ublížil? Bola som dosať nervózna. Bála som sa oňho.

Na ďalší deň som si do školy priniesla čistú košeľu. Mamka mi ju vyprala. Celom v pohode uverila výhovorke, že som sa zašpinila pri presádzanie kvetov. Keď som otvorila skrinku bol tam lístok. Trochu ma zahrialo pri srdci. Je v škole. Na lístku bolo napísané, že mám mať pekný deň. No pod tým bolo veľmi maličkým napísané: ..Tvoj Nagi ťa ochráni”. Pocítila som, že sa červenám. Ešte musím zrušiť tú schôdzku s Yosukom. Keď som prišla do triedy nemohla som uveriť vlastným očiam. Nagi a Yoisuke sa bili.

,,Ty bastard!!! Keď si ju už pozval mal si ju ochrániť. Máš vôbec rozum?”

,,Ako som mal asi vedieť, že máme na škole psychopaticky zamilované bvaby?”

Skočila som medzi nich. Asi som bola prvá, ktorá vedela o čom rozprávajú. Všetci sa udivene hľadeli na tú bitku. Kto by bol povedal, že aj predseda sa vie byť.

,,Okamžite prestaňte!!! Ste sa úplne zbláznili!? Chodte od seba.”

,,Ale-“

,,Nechcem nič počuť ani od jedného. Podajte si ruky a chodte na ošetrovňu.”

Na prekvapenie všetkým poslúchli a podali si ruky. Potom spolu dokráčali na ošetrovňu. Ešte som za predsedom stihla zakričať: ,,Dnes ťa čakám na streche Nagi. Dúfam. že dnes prídeš.”

Všetci v triede ostali stáť dosť otupene.

,,Čo sa pozeráte? S predsedov máme rande každý deň na streche.”  A vyplazila som jazyk. Tak mu treba hlupákovi. Mal by si konečne uvedomiť. že ho milujem.

Keď som prišla na strechu už tam bol Nagi. 

,,Prepáč, že som včera neprišiel. Musel som niečo vyriešiť.”

,,Týkalo sa to tých báb?”

,,Nie. Možno. Trochu. Tak dobre, išiel som si s nimi pohovoriť.” Niekedy ma prekvapuje ako pôsobí môj pohľad na ľudí. Raz som pohľadom prinútila sesternicu priznať sa, že robila vázu.

,,Povedala som ti aby si sa s tým, nezaoberal. Viem si také problémy vyriešiť aj sama. Už som to zažila a poradila som si sama.”

,,Ale ja som ti chcel iba pomôcť. Ja..” Tlačili sa mu slzy do očí. Chcel plakať. Dosť ma to prekvapilo.

,,Prepáč, tak som to nemyslela. Vieš bolo to od teba pekné. Ďakujem.”

A potom spravil niečo čo ma prekvapilo ešte viac. Vyplazil na mňa jazyk. A zas sa tam leskol. Ten čierny piersing.

,,Toto som od teba chcel počuť. To “ďakujem”. To ma vždy zahreje pri srdci. Keď sa na mňa usmeješ a povieš mi milé slová. Vieš Chizu ja ťa naozaj mám rád.”

,,Aj ja teba mám rada.”

,,Nie Chizu, ja ťa nemám rád ako kamarátku, ja ťa milujem.”

,,Veď aj ja teba Nagi. Celý čas ťa milujem Nagi. Už som si myslela, že mi to nikdy nepovieš.”

A vtedy som dostala chuť pobozkať ho. Neskutočné nutkanie hodiť sa mu okolo krku a priložiť moje pery k jeho. No on ma predbehol. Jeho pery boli horúce a chutili ako mäta. Bol na nich závan niečoho sladkého. Zrazu som pocítila v ústach niečo kovové. Najprv som si myslela, že je to krv no potom mi to došlo. Piercing. Bol to príjemný pocit. Keď sme sa od seba odtiahli, Nagi bol celý červený. Podľa toho ako sa usmieval, mi bolo jasné, že som tiež červená až po uši.

,,Chutíš ako jahody. Ako veľmi chutné jahody.”

,,Ty ako mäta. Ako veľmi osviežujúca mäta.” Povedala som so smiechom v hlase…

Odporúčané11 odporúčaníPublikované v Blog

8 myšlienok v “Papillon 4 ”

Pridaj komentár

ZNova poslať SMS(00:30)
Scroll Up