Papillon 6

Papillon 6
📖Na prečítanie potrebuješ asi tak 8min.

Ráno začalo pršať. Mám rada keď prší. Vždy keď som bola malá som tancovala v daždi. Tancovala som vždy na jednu jedinú pesničku. Volá sa Singing in the rain. Spieva tam chlapík v daždi je je taký odviazaný. I’m singing in the rain. Just singing in the rain. What a glorious feeling. I’m so happy again. Mama mi síce vždy vyhubovala, ale mne to neprekážalo. Chcela som byť taká odviazaná ako ten chlap. Dlho som sa pozerala vonku z okna. Vždy ma to zhypnotizuje. Keď bol veľký lejak, zhavaroval otec. Na pohrebe som neplakala, lebo som nemohla. Nič som necítila. Alebo som nič cítiť nechcela.

,,Chizu poď sa naraňajkovať. Inak nejaký chlapec čaká pred domou. Nevieš kto je to?”

Dobre som vedela, že je to Nagi. Nemohla som uveriť, že na mňa čaká ešte aj v takomto lejaku.

,,Mami zavolaj ho prosím dnu. Je to spolužiak a čaká na mňa. Ďakujem.”

Rýchlo som si spravila rannú hygienu, obliekla školskú uniformu, zbalila som si veci a zišla dole.

,,Prepáč, že si musel čakať v tom daždi, ale dnes som nejaká ospalá.”

,,Nevadí. Tvoja mamka je veľmi milá. Dala mi aj uterák a čaj.”

Bože s tými mokrými vlasmi a sladkým úsmevom je táááák sexy. Bože mám strašnú chuť ho pobozkať.

,,Mamííí mi ideme. Uvidíme sa poobede.”

,,Chizu po obede budem mať prácu tak nebudem doma. Nechám ti nejaké peniaze, sprav nákup.”

Hmm, zase pracuje večer. Neznášam to. Vždy pracuje neskoro do noci a potom je celý deň nervózna. No ja s tým nemám čo urobiť.

,,Chizu ty sa hneváš?” Spýtal sa Nagi opatrne. Akoby som bola bomba, ktorú spustí hlasová správa. Nie, na neho nahnevaná nie som, tak ten hnev na neho ani nebudem prenášať.

,,Som len trochu nervózna. Nemám rada keď mama pracuje v noci. Cítim sa večer sama.”

,,Tak čo keby som išiel k tebe? Veď vieš, aby si sa necítila sama.”

,,Tak ty takto. Budeš tu so mnou vyvádzať kým bude moja mamka v práci. Ty si mi ale prefíkaný chlapec. Práve preto ťa tak milujem.” A pobozkala som ho. Pred očami mojej mamky. To som si však uvedomila až po jej prekvapenom zhíknutí. Neskoro. Už som bežala s dáždnikom nad hlavou. Nagi sa spamätal neskôr ako ja pre bol trochu pozadu. Tak som ho počkala. Keď prišiel ku mne bol červený a zadýchaný. Nevedela som či je červený lebo som ho pobozkala, alebo preto že bežal.

,,Zbláznila si sa? Videla som ako sa na nás tvoja mamka dívala?”

,,Presne viem. Ako by som si prvý krát domou priniesla svojho PRVÉHO chlapca a rovno pred jej očami ho pobozkala. Problém?”

,,Ale aj tak hneď- Počkaj povedala si prvého?” Aspoň viem, že ma počúva.

,,Áno. Ešte som žiadneho nemala. Ak by si chcel vedieť dostal si aj môj prvý bozk. Vlastne si druhý muž ktorého som kedy milovala.”

,,Druhý? A kto bol prvý, keď vo všetkých intímnejších veciach som bol prvý ja?”

,,Môj otec. Milovala som ho najviac na svete, ale keď zomrel necítila som smútok.”

,,Alebo si nechcela cítiť. Nemám pravdu?”

,,Možno. Doteraz pravda ostala skrytá a ešte aj dlho ostane.”

Celý deň bol v škole o ničom. Pršalo, takže sa mi chcelo spať. Na matiku som si zabudla učebnicu a zabudla som si obed. Keď som išla na strechu. počula som sa rozprávať chalanov z nižších ročníkov. A neuveríte o kom. O mladších dievčatách. Ktovie či som spomenutá aj ja. Tak som chvíľu počúvala.

,,No tohto ročné prváčky nie sú bohvie čo. Čakal som trochu vyspelejšie baby. Možno za pár rokov by za niečo stáli.”

,,Pravda. Ale druháčky to už je niečo iné.”

,,Hej máš pravdu. Sú vyspelé, ale zároveň rozkošné.”

,,A tá Hinata je tiež celkom pekná.”

,,Pravda, ale počul som, že chodí s predsedom ich triedy. Robí si zázemie už v mladom veku.”

No prepáčte. Ja som sa mu nevyznala prvá. Navyše o jeho rodine veľa neviem. Dokonca neviem ako vypadá jeho zvyšok rodiny.

,,Ja si myslím, že by nebolo od veci ju trošku poškándliť. Čo keby sme ich s tým predsedom od seba oddelili?”

Tak toto ma dospalo. Vyšla som spoza rohu a prebehla okolo nich.

,,Vy nás nikdy nebudete môcť rozdeliť.” A vyplazila som jazyk. Dívali sa celkom prekvapene. Tak im treba, nemajú sa do nás čo starať. Teraz som si spomenula, že som si objednala lístky na koncert Papillonu. Jeden aj pre Nagiho. Aj keď neviem či bude môcť ísť(stále som sa nezbavila myšlienky, že je Prix). Teraz keď nad tým rozmýšľam, Prix je možno jeho starší brat. Keď som prišla na strechu, Nagi vyzeral znepokojene.

,,Meškáš. Stalo sa niečo?”

,,Nie, len som sa chvíľu hrala na špióna až kým som nestratila nervy. “

Zvraštil obočie a pozeral sa na mňa. Čo je to doprdele za pohľad. Niečo sa mi ním snaží vyčítať? Alebo sa o mňa strachuje?

,,Čo je s tím pohľadom, Nagi?”

,,Nič len tie slová vo mne vyvolali zmiešané pocity.”

,,Aha. Inak je tu taká vec. Kúpila som lístky na koncert Papillonu. Jeden pre teba. Išiel by si?”

Zatváril sa dosť bolestne. Bolo na ňom vidieť, že by išiel, ale nedá sa mu. Moje podozrenie sa stále zväčšuje.

,,Prepáč nedá sa mi. Ale môže ísť s tebou môj brat. Tiež má rád Papillon a aspoň by som o teba nemal strach.”

,,Jasné. Veď to je v pohode. Nevadí. Veď náhradu za teba mi môže spraviť tvoj brat. Lebo s tvojim bratom sa budem môcť držať za ruku, rozprávať mu moje pocity a bozkávať sa s ním. To si myslíš, že tak ľahko prijmem náhradu?”

Postavila som sa a odišla. Keď som vstávala, stihla som si všimnúť bolestný Nagiho pohľad. Ja som sa nechcela tak nahnevať. Nemôžem prenášať svoj hnev na druhých. Zo strechy som išla rovno na záchody a plakala. Neplakala som preto, že Nagi so mnou nechce ísť na ten koncert, ale preto aká som bola na neho hnusná. Už nikdy viac mu nechcem povedať tie slová. Do konce školy sa musím upokojiť a potom sa mu ospravedlniť. Ja som taká mrcha. Keď som sa už chystala odísť začula som dievčenské hlasy. 

,,Ten Nagi-kun taký zlatý. Ani mi nevadí, že je taký intelektuál. Možno sa mu vyznám.”

,,Hej, ale nechodí náhodou s nejakou babou z ich triedy? Ako sa to len volá?”

Dnes mám šťastie na cudzie rozhovory o mne a Nagim. Myslím, že boh chce aby sme boli spolu.

,,Hinata Chizu. Je to len taký nepodarok. Neboj pre teba ju odpraceme z cesty.”

Tak to teda nie. Musím sa s Nagim rýchlo uzmieriť. Dúfam, že mám ešte čas. Počula som ako sa otvárajú dvere a tie baby odchádzajú. Bežala som až k východu. Stál tam Nagi. Už som na neho chcela zakričať, ale v tom som si všimla nejaké dievča vedľa neho. Skryla som sa za skrinku a počúvala. Tá baba sa mu vyznávala. Bolo dosť srdcervúce, dokonca ho aj poprosila aby sa so mnou rozišiel. Nagi odmietol. Ale spôsob akým to povedal ma dojal.

,,Prepáč. V mojom srdci je miesto len pre jedno dievča. Musím odmietnuť.”

Dievča sa rozplakalo a odišlo. Keď som už chcela vyjsť z mojej skrýše ozval sa Nagi.

,,Ako dlho sa tam budeš skrývať?” Takže tento chalan má oči aj na hrbte. To som fakt nečakala.

,,Ako dlho si vedel, že tam stojím?”

,,Od začiatku ako si prišla.”

,,Ja som sa to chcela ospravedlniť za to na streche. Nemyslela som to tak. Bola som nahnevaná a preniesla som ten hnev na teba. Prepáč.”

,,Je ti odpustené. Vieš chcel som aby s tebou išiel môj brat, lebo potom by som sa o teba menej bál. Mohol by ťa v prípade núdze ochrániť. Ja ak ti mám hovoriť úprimne ja Papillon nemám veľmi v láske. Nepáči sa ich arogantný vodca. Preto som tam s tebou nechcel ísť.”

,,Prečo si mi to nepovedal predtým?”

,,Vieš keď si rozprávala o Prixovi celá si žiarila. Bál som sa, že by si ma nemala potom rada.”

,Bože ty si taký hlupáčik. Mám na tebe rada všetko. A to by sa nezmenilo keby, že nemáš rád niekoho koho mám rada ja. Bože ty si taký hlupáčik…”

Odporúčané11 odporúčaníPublikované v Blog

2 myšlienky v “Papillon 6”

Pridaj komentár

ZNova poslať SMS(00:30)
Scroll Up