Tretia časť mapy (1)

Tretia časť mapy (1)
📖Na prečítanie potrebuješ asi tak 4min.

Od štartu zo základného tábora ubehli približne tri hodiny. Vlhko v tomto podnebí spôsobuje, že sa nám ťažko dýcha. Pri pohľade z okna vrtuľníka nevidieť nič len hustý koberec stromov. Vietor mi rozfúkava voľne upletený vrkoč. Ohlušujúci zvuk točiacej sa vrtule počuť aj cez ochranné slúchadlá, v ktorých sa ozval Alexov hlas:

„O chvíľu pristávame, držte sa!“

A je to tu, pomyslela som si. Predieranie sa džungľou a hľadanie tretej časti mapy k Slnečnému kameňu. Dnešok bude zaujímavý. Zrazu ma rozbolela jazva na pleci. Mala som pocit, ako keby sa to stalo len včera.

Náš tím mal päť členov. Práve sme hľadali druhú časť mapy v Japonskom lese Aokigahara v blízkosti hory Fudži. Už sme boli takmer v cieli, keď sme zrazu narazili na pátrací oddiel spoločnosti Shogira. Snažili sme sa im vyhnúť ale zlyhali sme. Pri snahe striasť ich z cesty, jeden z nich mi skrížil cestu. Bol to mohutný, dýkami ozbrojený chlapík, ktorý si bol vedomý svojej presily. Spoliehala som sa na svoju obratnosť a rýchlosť, avšak, zrejme som ho podcenila. Okrem toho že ma pekne zmlátil, v jednom momente využil medzeru v mojej obrane a v druhom som už mala dýku do polovice zaborenú v tele. Bolesť ma omráčila ale neprestávala som bojovať pod návalom adrenalínu. Už mi skoro dochádzali sily, keď ma Alex zachránil. Ošetrila som si to len provizórne. Podarilo sa nám im ujsť a nakoniec sme sa dostali až do Slnečného chrámu a odniesli si to, pre čo sme prišli. Občasná pálčivá bolesť mi ostáva ako spomienka.

Začali sme klesať. Prezrela som si každého člena nášho tímu. Robím to pred každou akciou. Matias, bol z chalanov najnižší, náš navigátor a stopár, Rebeka krátkovlasá razantná Japonka, je našou expertkou na likvidáciu ochranných systémov, Will, ostreľovač najvyššieho kalibru, môj brat Alex, kapitán a ja, mozog operácie čiže hlavný taktik a vedec. Všetci máme za sebou základný vojenský výcvik, kopu skúseností a odvahy na rozdávanie. Konečne sme sa dotkli zeme. Jeden by si myslel, že si na pristávanie po toľkých rokoch zvyknem.

„Zoberte si len to najpotrebnejšie a nezabudnite na mačety, budeme si musieť presekať cestu džungľou,“ zahlásila Rebeka a pozrela sa na mňa, „oči na stopkách!“

„Počuj Liz, minule ti to celkom šlo s lukom, vzal som ti jeden, je odľahčený. Vezmi si ho, má dostrel až 950 metrov, myslím že sa zíde,“ uprene sa mi zadíval do očí.

„Vďaka Will, budem ti ním kryť chrbát.“

Podal mi ho. Moje telo sa nečakane zachvelo pod jeho letmým dotykom.

„Poďme teda, musíme to stihnúť do nasledujúceho rána,“ oznámil Alex a vydal sa na juhozápad.

Will sa k nemu otočil a ja som si vydýchla. Alex išiel prvý a presekával nám cestu. Na chvíľu som sa zamyslela. Už hľadáme tretiu časť, ale stále som nepochopila načo je našej šéfke Slnečný kameň. Nič konkrétne nám o ňom nepovedala, len jej máme nájsť všetky časti mapy. Domnievam sa však, že má v pláne viac ako len nájsť ho a zabrániť aby sa dostal do zlých rúk. Podľa legiend totiž ten, kto vlastní Slnečný kameň, má v rukách nepredstaviteľnú moc. Držiteľ tejto moci môže cestovať dimenziami a časom, čo by malo deštruktívne následky na časopriestor aký poznáme. Ak ho šéfka plánuje využiť, neostane nám nič iné, ako jej v tom zabrániť, hoci aj drastickým spôsobom. Z premýšľania ma vytrhol Alex, ktorý sa ocitol vedľa mňa. Teraz sa mačetou oháňal Will. 

Odporúčané3 odporúčaniaPublikované v Blog

Pridaj komentár

ZNova poslať SMS(00:30)
Scroll Up